Report z prvých týždňov

Autor: Šimon Evin | 11.11.2012 o 17:02 | (upravené 30.4.2015 o 16:58) Karma článku: 3,62 | Prečítané:  609x

Pre tých, ktorých už dostihla alebo za krátky čas dostihne dilema „Kam na VŠ ?“, prinášam krátke „zhrnutie“ svojich zážitkov, dojmov, pocitov a pozorovaní, ktoré som počas prvých týždňov svojho štúdia nazbieral, a ktoré by mohli troška pomôcť Vám, ktorí stojíte pred voľbou ako ďalej a zháňate užitočné informácie.

 

Študujem na Masarykovej Univerzite v Brne na Filozofickej fakulte študijné odbory Anglický jazyk a literatúra a Nemecký jazyk a literatúra. Najprv sa vyjadrím ku škole celkovo, potom zhodnotím oba študijné odbory.

 

Filozofická Fakulta Masarykovej Univerzity.

 

To, čo na mňa na tejto škole spravilo veľmi dobrý dojem, je administratíva, logistika a komunikácia. Tu tieto veci fungujú. Každý pracovník pozná svoje úlohy, zodpovednosti, a vie odpovede na otázky, ktoré sa jeho sféry týkajú. Ak ich nevie, tak Vás minimálne odkáže na niekoho, kto áno. Študenti bývajú často a dostatočne oboznámení s dôležitými vecami, ak nie, tak sú aspoň informovaní, kde tieto informácie môžu získať. Študenti vyšších ročníkov sa o freshmanov dobre starajú, pripravujú im informačné stretnutia, poskytujú informácie o všelijakých akciách, kluboch, stretnutiach a iných aspektoch študentského života. Samozrejme, že iniciatíva je potom na samotných študentoch, aby hľadali ďalej, ale dobré základy na to majú. Tu sa proste nestane to, čo sa mi stalo v deň prijímacích skúšok na Filozofickej Fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde som na otázku „ ako dlho bude trvať druhé kolo prijímacích skúšok" dostal s posmešným podtónom odpoveď v zmysle „To je ešte hudba budúcnosti, to ešte nikto nevie. Ak neprejdete prvým kolom, tak pre Vás môže trvať veľmi krátko..." Už len na spôsobe prípravy konania prijímacích skúšok alebo na vzhľade a dostatočnosti internetových stránok sa dá porovnať kvalita MUNI a škôl na Slovensku (iné školy v Česku som neskúšal).

 

Anglický jazyk a literatúra.

 

Tu sa študuje to, čo sa nazýva anglistika a amerikanistika, čiže kombinácia štúdia literatúry, kultúry a jazykovedy. Tento študijný odbor nie je jazyková škola, hlavným cieľom nie je naučiť študentov praktickú angličtinu na úrovni C2 európskeho referenčného rámca. Napriek tomu sa tu dôraz na praktickú angličtinu kladie a zvládnutie praktického jazyka (gramatika, slovná zásoba, komunikácia, písomný a verbálny prejav) je nevyhnutné pre úspešné štúdium. Z praktického jazyka sa skladajú počas bakalárskeho štúdia skúšky každý rok, pričom úroveň sa stále posúva až k CPE  - Certificate of Proficiency in English, čiže úroveň C2. Aj niekoľko predmetov je pre praktický jazyk vyhradených, ale ten čas (dokopy niečo cez 2 hodiny) týždenne) nie je dostatočný na to, aby študenta čokoľvek naučil. Na to tu máme to, čo je jedným zo základných pilierov vš štúdia - samoštúdium. Dopredu dostanete kopu materiálu,  ktorý sa máte naučiť, a na hodine sa robí akýsi „summary" alebo „revision." Výhodou je to, že materiálov, z ktorých sa treba učiť, je k dispozícii dosť, či už v písanej alebo elektronickej forme. Čiže škola Vám poskytne, to čo potrebujete a to, čo s tým spravíte, je na Vás. Nikto Vám nebude diktovať program na každý deň. Dôležité je ale, aby študent samostatne rozvíjal svoje praktické jazykové znalosti a nestagnoval. Toto je dôležité pre tých, ktorí sa túžia v praktickom jazyku stále zlepšovať - tu to inak ani nejde.

 

Okrem praktického jazyka je tu dôraz na samostatnosť, kritickosť, analytickosť. Toto nie je len štúdium typu naučím sa na samäť telefónny zoznam a pri skúške ho odrecitujem. Áno, aj toho je tu veľa a niektoré skúšky sa inak ani robiť nedajú, ale človek, ktorému na sebe samom a vlastnom vzdelaní záleží zistí, že tu dôraz na tú samostatnosť je, a že sa mu núka dobrá príležitosť na nej popracovať. Ako príklad uvediem písanie literárnych esejí. Tu sa od Vás nechce, aby ste text zhrnuli, zosumarizovali, prerozprávali. Tu od Vás chcú, aby ste o ňom diskutovali. Vyberte si nejakú myšlienku, ktorá Vás zaujala, ktorá Vám pripadá zvláštna, s ktorou nesúhlasíte alebo, s ktorou, naopak, súhlasíte. Prečo? Dokážte to, zdôvodnite, argumentujte...Ďalším dobrým príkladom sú prednášky zamerané na kultúru. To nie je o memorovaní faktov a dátumov. To je o tom Ako a Prečo. Ako vnímali Európania pôvodných obyvateľov? Ako sa tento pohľad menil? Prečo? Ako vnímali Európanov pôvodní Američania? Ako fungovala domácnosť? Kto pomáhal otcovi v dielni? Prečo? Kto mal na to čas? Ako obchodovali, keď peniaze neboli? Atď. Samozrejme, prednášky sú nepovinné a tí, ktorí chcú semestrom prejsť, sa môžu na skúšku naučiť tonu faktov a ostať mechanickým študentom.

 

Osnovy prvého ročníka sú koncipované tak, aby študent, ako som už spomínal, získal praktické zručnosti a popri tom dostal náhľad do všetkých disciplín, z ktorých si v ďalších rokoch bude vyberať povinne voliteľné kurzy. Jedná sa o lingvistiku, kultúru a literatúru. Čiže prváci získajú obraz o tom, čo tieto disciplíny zahŕňajú a potom si v rámci každej vyberú tú „pod-oblasť" ktorá sa im zdá najvhodnejšia. Popri tom sú tu ešte nejaké ďalšie povinné kurzy - úvod do prekladu, konverzácia, akademické písanie v angličtine, proste compulsory survival kit.

 

Ako ste možno vytušili, je tu VEĽA čítania. Naozaj je tu veľa toho, čo treba čítať a štúdium nárazovou formou tesne pred skúškovým nevyzerá ako dobrý nápad.

 

Vedúci katedry sa vyjadril, že prvý ročník štúdia je testom sám o sebe, pretože prijímacie skúšky považujú za neobjektívne. Čiže ak sa študent dokáže adaptovať a zvládnuť to,  čo mu prvý ročník prinesie, má veľké predpoklady úspešne zvládnuť štúdium.

 

Na záver časti o AJ si neodpustím kritiku akademického sveta. Mám dojem, a neviem, či ide o moje subjektívne vnímanie alebo je to naozaj tak, že akademický svet je tak trochu do seba zahľadený. Akoby vysielal správu „tu si v akademickej sfére. Tu musíš robiť veci tak, ako my. Tak, ako ti my kážeme. Ak nie, nie si hodný tu byť..." Taktiež sú študenti odrádzaní od vyslovovania hodnotení textov, s ktorými pracujú. Z časti je to fajn, lebo máloktorý študent je dostatočne kompetentný tieto veci hodnotiť, ale na druhej strane, som presvedčený, že každý by mal byť oprávnený a schopný hodnotiť a posudzovať veci, čo dnes, žiaľ, vďaka postmodernizmu akosi zaniká.

 

Nemecký jazyk a literatúra

 

Tu toho bude menej, lebo proste niet toľko podnetov.

 

Tu je dôraz na praktické zvládnutie jazyka menší ako pri AJ, ale aj tu je. Okrem povinných cvičení škola a organizácie pri škole ponúkajú rôzne kurzy, ktoré slúžia na zlepšenie praktickej nemčiny, ktorá je tiež nevyhnutná pre úspešné absolvovanie štúdia, ktoré z veľkej časti prebieha v ( niekedy aj odbornej) nemčine.

 

Čo sa obsahu týka,  je to podobné ako pri angličtine. Lingvistika, literatúra, kultúra a už spomínaný praktický jazyk. Dôraz na samostatné a analytické myslenie je tu tiež, no povedal by som, že je zameraný viac na iné sféry, ako pri AJ. Germanistika na MUNI je akosi silne spätá s kultúrou, nemeckými autormi, podujatiami, filmami, proste aktívny záujem o súčasnú kultúru a dianie v nemecky hovoriacom svete. No celkove by som povedal, že nároky na študentov sú o čosi menšie ako pri AJ, ale to sa uvidí až pri skúškovom. Na druhej strane, z vyučujúcich mám pocit väčšej „ľudskosti," nie v zmysle prijateľskosti, ale v zmysle prepojenia akademického a reálneho, každodenného života.

 

Záver

 

Filozofická fakulta, vzhľadom na to, že je filozofická, požaduje od svojich študentov absolvovanie povinného predmetu Filozofia pre poslucháčov nefilozofických odborov. Neviem, ako iné skupiny, ale ja som so svojou veľmi spokojný. Nejde o hĺbkové štúdium filozofie, ale o vybrané kapitoly, ktoré sa môžu pri štúdiu a každodennom živote zísť (logika, argumentácia...). Plus všetci študenti MUNI musia absolvovať dva predmety z povinnej telesnej výchovy. No to nie je žiadny problém ani pre absolútne športové drevá, lebo výber je tu fakt veľký a zahŕňa napr. kardio-cvičenia, orientálny tanec, masáž, zumbu atď.

 

Čo sa týka spolužiakov, tak je tu mnoho tých väčšinových zo stredných škôl - mať diplom, dovidenia. No nájdu sa tu aj takí, ktorých štúdium vážne zaujíma a naozaj prišli študovať pre zručnosti a vedomosti.

 

 

V prípade otázok ma kontaktujte, alebo píšte komentáre.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?